Povstanie v Kirgizsku a občianska vojna na spadnutie medzi tulipánovými revolucionármi len ukazuje, ako to funguje medzi mesiášmi demokracie, či už zamatovými alebo oranžovými. V strednej a východnej Európe sa síce nekrágľujú, robia to elegantne- ekonomicky a mediálne v mene občana mu na striedačku vládnu a kontrolujú ho, aby sa im nikto ku korytu nedostal. Stredná Ázia- to je už iná káva. Ľudský život tu nemá až takú vysokú hodnotu a navyše strategické základne území päťmiliónového Kirgizska robia z neho objekt mocenských záujmov súperiacich veľmocí- Ruska, Číny a USA.
Zvrhnutý prezident Kurmanbek Bakijev a dočasná premiérka dočasnej vlády Roza Izakovna Otunbajevová, ktorá mu ide po krku, patrili do jednej rodiny tulipánových revolucionárov, ktorí v roku 2005 v mene demokratických zajtrajškov zvrhli krvavým povstaním despotického vládcu-prezidenta Askara Akajeva. Vyčítali mu korupciu a rodinkárske hospodárstvo. Masy spojili svoje nádeje s tulipánovou revolúciou a nová garnitúra demokratov, ako to poznáme aj z našich zemepisných šírok, v ničom nezaostala za predchádzajúcou vládnucou vrstvou. Bakijev a spol. sa nabaľovali a tulipánový prevrat, ktorý mal ďaleko od zamatu, priniesol však výsledok podobný ako na Slovensku či v Čechách, Morave a Sliezsku. Ruka v ruke s demokratickými revolucionármi prišla trhová spása pre vyvolených – protiprávna privatizácia , napr.dve elektrárenské spoločnosti, z ktorých neplynuli žiadne peniaze do štátnej pokladnice. Právo na ťažbu v šiestom najväčšom zlatom dole na svete získala za podozrivých okolností kanadská ťažiarska spoločnosť Centera Gold za starého režimu a pokračovala aj za nového. Darmo, Stredná Ázia v mnohom pripomína naše demokraticko-neoliberálne revolučné sily. Dva roky po tulipánovej zmene Bakijev získal prezidentský post v pochybných voľbách, nad ktorými krútili hlavou aj pozorovatelia OBSE. K tomu ešte záhadné úmrtia novinárov, vyhrážanie sa opozičným politikom a potláčanie slobody vyznania a zhromažďovania. Keďže je však v krajine dôležitá vojenská letecká základňa, z ktorej U.S.Army operuje od začiatku vojny v Afganistane, žiadni mravokárcovia, aktivisti ľudských práv a puncovaní demokrati spoza oceána či v Európskej únii nekričali hlasno o nespravodlivosti v Biškeku. Strategické záujmy a boj proti svetovému terorizmu predsa nebude komplikovať dodržiavanie ľudských a občianskych práv – terčom sú predsa Irán, Venezuela, Bielorusko, Kuba a Rusko, no a jasné, že Čína. Poslušní diktátori a roduverní demokrati keď slúžia správnej osi Washington-Tel Aviv(viď Gruzínsko), sú v závetrí a potichu sa okolo nich našľapuje. Kirgizsko má smolu, že v ich krajine sa oproti spomínanej osi pretína aj ďalšia os Moskva-Peking. Rusko tu má tiež svoju základňu. Ruské a čínske obavy z toho, že tisícky vojakov USA a NATO mašírujú cez Kirgizsko, možno prirovnať k prípadnej reakcii Bieleho domu, keby obdobné množstvo ruských a čínskych vojakov korzovalo cez Mexiko a Guatemalu. Už zvrhnutý Bakijev kalkuloval finančne, či Američanom ponechá aj naďalej leteckú základňu. Zároveň mal dostať dve miliardy dolárov ako pôžičku od Moskvy a 150 miliónov dolárov nenávratnej pomoci vraj za to, že pošle Američanov preč. Jeho tulipánoví kamaráti využili nespokojnosť obyvateľstva z dvojnásobného zvýšenia cien elektriny a plynu pre domácnosti, nezamestnanosti a rozhorčenie z toho, že ruské milióny dolárov údajne skončili vo vreckách Bakijevových príbuzných. Tulipánova klika bývalej šéfky diplomacie Otunbajevovej v rámci revolučných čistiek chce skoncovať s Bakijevom za každú cenu- aj krajiny rozdelenej na juh a sever v občianskej vojne. Podľa zosadeného prezidenta Bakijeva netreba hľadať za prevratom ani Rusko, ani Spojené štáty. Faktom zostáva, že Rusko chce zamedziť vplyvu USA v Strednej Ázii. Opozícia išla do prevratu s tým, že americká letecká základňa v prípade izraelského či amerického útoku na Irán zostane uzavretá. Navyše dočasná vláda Otunbajevovej navrhuje, aby v prípade občianskej vojny, do krajiny vstúpili ruské mierové sily. Mocenský poker o Strednú Áziu vrcholí a revolucionári či už zamatového alebo tulipánového charakteru potvrdzujú, že za proklamovanou vôľou občana sú len a len bábkami mocenských záujmov veľmocí, ktoré štedro sponzorujú svoje marionety.
M.MÓRES





