Demagogické rozprávočky o vzájomnom obohacovaní kultúr, keď masa imigrantov nabehne z Afriky a z Ázie do európskych krajín so svojím spôsobom života, náboženstvom, sociálnym parazitizmom a zneužívaním tolerancie ako prejavu slabosti s cieľom ovládnuť územie, na ktorom momentálne žije, v praxi zlyhávajú.
Sprevádza im zmena voličských nálad a násilnosti s prejavmi barbarského primitivizmu. Najnovšími ukážkami sú Holandsko a Švédsko s vyspelou západnou politickou kultúrou ako vzorom pre „nekultivovanú“ strednú a východnú Európu, aspoň z pohľadu neoliberálnych zvestovateľov modropravej demokracie v našich končinách.
V Holandsku, povestnom-či skôr zdegenerovanom zvrátenou toleranciou k všetkým a všetkému, parlamenté voľby ukázali sklamanie zo spolužitia so svojráznym imigrantským svetom islamského fanatizmu.
Treťou najsilnejšou stranou v krajine, ktorá v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2006 získala o pätnásť kresiel v parlamente viac, sa stala Strana slobody Geerta Wildersa, označovaného za ultrapravého islamofóba. Wilders má predsa len na rozdiel od iných európskych antiimigračných politických aktivistov a obhajcov identity špecifické postavenie, keďže pri návšteve Izraela a v rozhovoroch pre židovské noviny nezabúda zdôrazňovať, že práve židovský štát na Blízkom východe je predvojom boja proti militantnému islamu.
Nepochybne zabodoval u všetkých sionistov sveta svojou neobyčajnou myšlienkou o tom, že európski rodičia môžu spať, pretože izraelskí rodičia sú v noci hore na stráži proti islamskému teroru, ktorí ohrozuje deti jedných i druhých.
Odhliadnuc od tejto Wildersovej rétoriky je islam a jeho moslimskí hlásatelia a militanti v Európe nebezpečným fenoménom, čo chápe stále viac ľudí, bez ohľadu na izraelskú propagandu či mediálne slaboduché zlátaniny o nebezpečenstve neonacizmu. Pred rokom Wildersova Strana slobody vo voľbách do Európskeho parlamentu skončila na druhom mieste. Začiatkom tohto roku v komunálnych voľbách posilnila svoje postavenie a napríklad v metropole Haag(už pred niekoľkými rokmi som v ňom vídaval prívetivých fešákov zo severnej Afriky a ich pouličná pakultúra vzbudzovala všetko, len nie radosť zo stretnutia) získala druhé miesto a v meste Almere, kde je 35 percent prisťahovalcov skončila ako prvá. Ako je to možné, napriek mediálnemu masírovaniu ako je nádherné žiť v Európe rozmanitých etník, kmeňov a klanov z každého kúta sveta?
V 16 miliónovom Holandsku žije takmer 900 000 moslimov. Väčšina z nich len v niekoľkých veľkých mestách, aj to vo štvrtiach, ktorým sa miestni obyvatelia radšej vyhýbajú i v priebehu dňa. Navyše sú nedotknuteľní a nekritizovateľní. Holandskú verejnosť pobúrila vražda dokumentaristu Thea van Gogha(priameho potomka slávneho maliara Vincenta) pre jeho kritické dielo o islame. Zabil ho radikál marockého pôvodu. Predtým doplatil životom na protiislamskú kritiku politik Pim Fortuyn, ktorého zastrelil tzv.ekologický aktivista a chudáčik skončil na psychiatrii(akýže vrah – len chorý človek). A tak už časť Holanďanov má plné zuby multi-kulti výchovy.
Geertovi Wildersovi a jeho Strane slobody mediálni maséri a slúžky systému vyčítali, že okrem xenofóbie nič neponúka a chýbajú mu ekonomické riešenia. Ako keby náklady na prisťahovalcov boli bezvýznamnou položkou. Náklady na ich asimiláciu a potieranie kriminality stúpajú do miliárd.
Jedným z obľúbených sloganov Geerta Wildersa je aj veta "Henk a Ingrid platia za Aliho a Fatimu". Svojich rivalov obviňuje z lákania moslimov do Holandska sľubmi sociálnej pomoci a zatvárania očí pred faktom, že Holandsko bude mať čoskoro viac mešít ako kostolov.
Chce odoprieť sociálnu podporu imigrantom a pozastaviť rozvoj pomoci, ako aj zredukovať holandské príspevky do EÚ. Ušetrené financie tak možno využiť inde – na nasadenie 10.000 špeciálnych policajtov proti pouličným teroristom z Maroka.
Holandskí voliči vedia veľmi dobre prečo volili tzv.xenofóbov a život s nimi by asi hlásne trúby multi-kulturalizmu nemenili, keďže svoju propagandu hlásajú len zo zabezpečných brlohov a nie v blízkosti vychýrených štvrtí.
Život nemožno v žiadnom prípade závidieť ani Štokholmčanom, pretože Švédi už majú vo svojej metropole dokonca „Malé Mogadišo“. Nie nejde o krásny areál so somálskymi špecialitami, tancami či inými kultúrno-estetickými kreáciami. Ide o nebezpečnú štvrť, kde kameňujú požiarnikov, aby nemohli hasiť horiacu školu a útočia na policajtov, keď už niekoľko dní vopred nudiaci sa a nešťastní prisťahovalci z Afriky(len mimochodom už narodení vo Švédsku, ale korene sú korene) vytrhávajú kamennú dlažbu, aby bolo čo hádzať po mužoch zákona a život tak nabral dynamickejšiu formu.
Celú vlnu násilia v štokholmských štvrtiach Rinkeby a Tensta rozpútal spor o vstup na školskú diskotéku, keď na ňu nepustili skupinu mladých. Samozrejme, že v duchu „novej“ kultúry treba na to reagovať demoláciou všetkého okolo. Veď to zaplatia tí „svetlí“ Švédi, sú predsa dlžní „novým“ Švédom(ale, čo sú dlžní, to neviem dodnes- snáď daň za utrpenie v nejakých utajených švédskych kolóniách).
Nehovoriac o štatistike, ktorá uvádza, že zo 100 percent znásilnených žien v Štokholme sú 90 percent belošky a páchateľmi sú takmer zo 100 percent africky nežní páchatelia z iného „kultúrneho“ prostredia. Prišli predsa hľadať útočisko a pomoc zo strašného čierneho kontinentu, traumy prežívajú aj po narodení ďalších generácií v hostiteľskej krajine a tak prečo im nedopriať trocha relaxu v ich tradičnom chápaní životných radostí.
Keď začne niekto oponovať, že by to tak nemalo fungovať, tak to sú len staré koloniálne a xenofóbne komplexy netolerantných a sebeckých Európanov s ich „smiešnou“ identitou!?
M.Morés





