Máloktorá vládna garnitúra sa v doterajšej histórii Slovenska ukázala byť taká vierolomná ako vláda Ivety Radičovej. Iste, v politike platí čoraz častejšie, že sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Ale nesplniť ani jeden predvolebný sľub? Ba konať v priamom protiklade k tomu, čo vládni politici ľuďom pred voľbami natárali? To tu naozaj ešte nebolo. Máte iný názor? Tvrdíte, že to tak nie je? Tak sa na to v skratke pozrime.
Je vláda ešte stále legitímna?
Sľubovali ekonomické zázraky. Namiesto toho priniesli hospodársky prepad. Sľubovali viac pracovných príležitostí. Namiesto toho priniesli rekordný nárast nezamestnanosti. Sľubovali nižšie dane a odvody. Namiesto toho zvýšili daň z pridanej hodnoty a priniesli zdražovanie. Sľubovali podporu vede a vzdelanostnej ekonomike. Namiesto toho zobrali slovenskej vede peniaze z eurofondov, aby mohli postaviť smiešnych šesť kilometrov diaľnic. Sľubovali, že nezastavia výstavbu diaľnic. Namiesto toho sa rozhodli zastaviť PPP projekty, a teda v konečnom dôsledku nič nepostavia. Sľubovali pomáhať strednej triede. Namiesto toho jej zrušili daňové výnimky, nechali ju platiť zdravotné odvody za prenájom bytov (keby náhodou niekomu ochorela obývačka) a poprepúšťali tisícky štátnych úradníkov. Je vôbec niečo, čo splnili? Zatiaľ to vyzerá, že nie. Ale poďme ďalej.
Sľubovali, že nebudú privatizovať. Namiesto toho idú odpredať teplárne a ďalší strategický majetok štátu. Sľubovali dekriminalizáciu marihuany a registrované partnerstvá pre homosexuálov. Namiesto toho napádajú aj tie liberálne vymoženosti, ktoré boli v minulosti vybojované, napríklad právo žien na interrupciu či antikoncepciu. Sľubovali lepšiu politickú kultúru. Namiesto toho sa iba neustále medzi sebou vadia a opäť nechávajú ožívať podozrenia z kupovania poslancov. Sľubovali boj s korupciou a klientelizmom. Namiesto toho sa topia v škandáloch, počnúc kauzou hayekovci, pokračujúc Figeľovými bytmi a končiac Uhliarikovými pochybnými kšeftami s liekmi. Sľubovali odbornosť a profesionalitu. Namiesto toho sa pretekajú v politických nomináciách, vládne posty obsadili ľudia bez znalostí či skúseností a na čele parlamentu stojí človiečik, ktorého by sa normálni slušní ľudia hanbili zobrať so sebou čo i len do lepšej reštaurácie, aby ich spoločensky neznemožnil. Ešte raz sa pýtam: je vôbec niečo, čo splnili?!
Poker alebo spoločenská zmluva?
Keby parlamentné voľby fungovali na princípoch spoločenskej zmluvy, znamenalo by to, že by súčasná vláda musela už dávno vrátiť ľuďom mandát, ktorý jej dali, pretože nesplnila nič, k čomu sa zaviazala. Zdá sa však, že demokratické voľby na Slovensku nefungujú na báze záväzkov a zodpovednosti. Fungujú na princípoch klamstiev a predstierania. Voľby sú u nás ako poker. Vyhrá ich ten, kto lepšie blufuje. Pravicové strany blufovali najlepšie. Nasľubovali všetko, čo im napadlo. Vytvorili mýtus o spálenej zemi; mýtus o tom, akí sú vraj bojovníci s korupciou; mýtus o tom, že len oni sú zárukou kompetentnosti. Keď po voľbách vyložili karty na stôl, ukázalo sa, že v rukách nemali vôbec nič. Ostáva sa len pýtať, či chceme, aby naša demokracia bola naďalej iba o lži a pretvárke, alebo sa konečne stane tým, čím mala byť od začiatku, a teda spoločenskou zmluvou, v ktorej ľudia delegujú moc svojim zástupcom iba za podmienky, že tí budú napĺňať to, čo pred voľbami sľúbili. V opačnom prípade automaticky strácajú mandát.
Pre tých, čo vnímajú demokraciu iba ako mocenský nástroj, ako akúsi partičku pokru, má Radičovej vláda ešte stále akú tak legitimitu. Ale pre takýchto ľudí má legitimitu zrejme aj líbyjský vodca Muammar Kaddáfi či severokórejský Kim Čong Il. Pre tých, čo vnímajú demokraciu autenticky, ako spoločenskú zmluvu (a je celkom jedno, či hovoríme o pravičiaroch alebo ľavičiaroch) musí byť táto vláda obrovských sklamaním. Považovať ju za legitímnu je buď ideologická zaslepenosť, alebo hlboké nepochopenie demokracie. Pretože ak niekto chce hovoriť iba o formálnej legitimite, akože vládna koalícia má mandát na štyri roky a môže si v tomto období robiť, čo len chce, potom nerozumie, o čom je demokracia. Podľa takéhoto chápania by mal aj Kaddáfi mandát strieľať do svojich občanov. Takto to ale nie je. Vláda má v demokratickom zriadení legitimitu iba pokiaľ plní svoje sľuby. Ak ich neplní, nemá čo hľadať vo vedení štátu. Ak má Iveta Radičová aspoň elementárnu úctu k demokratickým hodnotám, mala by svoju vládu čím skôr rozpustiť. Možno by si ešte zachovala tvár. Už sa raz dokázala vzdať funkcie, keď si uznala svoju chybu. Vtedy prakticky o nič nešlo. Dnes sa môže ukázať ako skutočná demokratka. Alebo ako zástankyňa neoliberálnej džamahírije. Čo si vyberie?
http://www.noveslovo.sk/b/142/Ivetka,_je_cas_odstupit_



